Aké by to bolo, keby ste práve teraz počúvali vašu obľúbenú pesničku? Predstavte si, že ju počúvate v rádiu v aute. Z ničoho nič, rádio zašumí, a odrazu pesničku prekryje svojrázny umelecký prejav Roba Kazíka. V čom by mohol byť problém? Máte dva vysielače, ktoré pracujú na tej istej frekvencii. Platí pravidlo, silnejší vyhráva. Na podobnom princípe funguje interferencia WiFi sietí.
Mali by sme sa postarať o to, aby naša WiFi sieť bežala na voľnom – ešte nepoužitom spektre frekvenčného pásma. Môžete mať k dispozícií od 11 po 14 kanálov.
Kanál je frekvencia. Predstavte si, ako idete autom. Chcete počúvať rádio. Ak hrajú nejakú somarinu, stlačíte ďalší kanál, a potom ďalší a ďalší... To sú vaše predvolené kanály – frekvencie, kam sa má rádio naladiť. Úplne rovnako je to aj s WiFi. Keď stlačíte kanál č. 1, naladíme sa na frekvenciu 2.412 GHz. Dvojka má 2.417 GHz, trojka má 2.422 GHz. Rozdiely medzi jednotlivými kanálmi sú 5 MHz.
Zdalo by sa, že to je celkom v poriadku. Programom na analýzu frekvenčného spektra sa pozrieme na okolité siete. Zistím, že okolitá sieť je na jedičke, ďalšia na trojke. Mohlo by sa zdať, že najlepší nápad je to dať na dvojku, pretože tá je voľná.
Problém je v tom, že v bezdrôtových prístupových bodoch (AP), si môžete vybrať šírku kanálu. Tá môže byť aj 20 MHz, takže sa pomlátim s každým, kto je na kanáli 1 až 5. Pobijem sa o plus-mínus dve siete.
Ešte lepšie je, pokiaľ použijem bezdrôtový bod zo štandardu 802.1n. Takéto AP nato, aby zvládali takú rýchlosť, používajú rozšírenú šírku kanálu na 40 MHz, čo znamená že sa pobijem o plus mínus 4 siete. To už je potom celkom problém nájsť voľnú frekvenciu.
Ešte je možné nechať AP na auto, tak sa snaží nájsť nejaké voľné frekvenčné pásmo. Problém je v tom, že nemusí byť voľné žiadne frekvenčné pásmo, preto sa musí znížiť na 20 MHz, aby sa vôbec niekam vošlo.
Voľba správnej šírky kanála je jeden z aspektov dobrého návrhu WiFi siete.